Ako ma zamestnávateľ inzultoval a vraj mi už “vybavil” podmienku

Vo štvrtok 27.4.2023 som sa ráno o siedmej vybral do Krásnej, kde sa v unimobunke pred rodinným domom rieši administratíva autodopravy spoločnosti s ručením obmedzeným. Sediac na múriku pred domom pána JUDr J.Č. (prehodiac niekoľko viet so susedou Z.L.) som čakal na príchod pani účtovníčky L.S.

Vzápätí sa však prirútila pohotovostná motorizovaná jednotka a súčasne vychádzal z vchodových dverí šéfko, ktorý vraví ako amplión:
“Ja som sa bál vyjsť z domu, tu tento človek má strelnú zbraň!” ukazoval na mňa. Bleskovo som si rozopol bundu a dal som policajtom svoj občiansky. “Hovoril nám to šofér Marko, že chodíte ozbrojený…”
“Mne zas Marko hovoril, že u vás končí a že práve vy dlhujete po Košiciach 100 tisíc eur…” zareagoval som na jeho sprostú lož informáciou, ktorú má M.S. z policajných kruhov. V priebehu niekoľkých minút sa zjavila aj pani účtovníčka Lucia a výjav pozorovali susedia bývajúci oproti.

Keď sa situácia upokojila, netušil som, že to hlavné sa ešte len chystá. Samotný majiteľ J.Č. ma vyzval, aby som išiel za pani účtovníčkou do unimobunky – kvôli ukončeniu pracovného pomeru. PMJ-éčkari sa uistili, že je všetko v poriadku a odišli. Vtom sa mi vo dverách šéfko so zaťatými päsťami zdôverí (zjavne ma nalákal do pasce):
“Takú by som vám najradšej pripásal!!”
„Poprosím vás o slušné jednanie, keďže z firmy ma písomne vyzvali, aby som dokumenty poslal poštou alebo sa zastavil osobne…“ Tento môj argument už pán oslávenec Jaroslav neuniesol a začal na mňa vrieskať ako zmyslov zbavený:
“Okamžite vypadnite z môjho pozemku!!!”
“Hej, hneď ako mi dá pani účtovníčka podpísané papiere,” oponoval som pokojne. Pán Čech na mňa nabehol ako Vémola v klietke, schytil ma za ramená a vytlačil cez zárubňu. Na trávniku do mňa ešte sotil a vykázal ma na chodník. Jeho tehotná pani manželka zjapala z okna, že volá policajtov a horekovala:
“Dúfam, pán Kvič, že si to nenahrávate, pretože som vám nedala súhlas!!”

Policajti sa do minúty prirútili späť a Valalickú ulicu preleteli v štýle rallye. Bledej pani účtovníčke sa zrejme roztriasla pečiatka, pretože na jednom z papierov je odtlačená naopak.

Apropo, som celkom rád, že práve páni policajti boli svedkami, ako mi bývalý šéf opakovane tvrdil, že čoskoro budem podmienečne odsúdený.
“Za čo, preboha?”
“Za spreneveru! Už vás má vyšetrovateľ Kišš, rátajte s tým, že budete odsúdený!”
“Pán doktor, vy ste aj sudca, nielen právnik?” pýtal som sa ho, kým som podpisoval papiere na kuka nádobe. “Nezabudnite, že hneď ďalší paragraf za spreneverou je nevyplatenie mzdy a odstupného a je zaň o rok vyššia sadza ako za ten, z ktorého ma obviňujete…” vyškolil som pána podnikateľa, ktorý má titul doktor p(r)áv.

Na záver nášho stretnutia sme sa výnimočne zhodli, že ostatné veci vyriešime súdnou cestou. Na OO PZ Ladožská mi potom dvaja páni v uniformách na vrátnici poradili viac, než som čakal.

Okrem iného, že “ako poškodený nemám monokel a prišiel som po vlastných, čiže by sa jednalo nanajvýš o priestupok”. Na margo JUDr. J.Č. ešte dodali, že krivé obvinenie, krivá výpoveď alebo krivá prísaha sú trestné činy, a preto ak som nič nespáchal, nemusím sa báť. A žiadne vybavovačky cez známych u nich nepadnú na úrodnú pôdu.