Milan Zelený: „Jinou dobu nedostanete...“

 

Aká je naša doba, v ktorej sme sa ocitli na počiatku tretieho tisícročia? Čím ju môžeme

najlepšie charakterizovať? Aký dopad bude mať na našu spoločnosť ekonomický vývoj a za

čo vlastne žijeme? Kto je skutočným podnikateľom a koho by sme podnikateľom ani nemali

nazývať?

Na závažné problémy a mnohé iné zaujímavé otázky sa na pôde Teologickej fakulty KU na Hlavnej 89 v Košiciach pokúsil pútavo, s nadhľadom a bez množstva odborných výrazov odpovedať svetoznámy ekonóm, spisovateľ, svetobežník, exulant, „českobratrský beran“ a „Svobodný Pán“ z Kluckých Chvalovic profesor Milan Zelený.

Transformácia a metamorfóza

Kríza, recesia, globalizácia. Pre súčasnosť pojmy typické, avšak celkom nesprávne. V

ekonomike vždy dochádzalo ku krátkodobým cyklickým krízam, ale ak sa dokážeme pozrieť

na svetovú ekonomiku ako na evolučný systém, zistíme, že sme sa ocitli v situácii, ktorú

doteraz ľudstvo nezažilo.

Problém je, ako inak, v práci. Kým v 30. rokoch 20. storočia pracovala v poľnohospodárstve

a v priemysle väčšina ľudí, dnes je v prvom sektore 0,5℅ obyvateľov, v druhom necelých

15℅. V najvyspelejších krajinách – v západnej Európe, USA a Japonsku – sa dosahuje taká

vysoká efektivita práce a technologická vyspelosť, že percento zamestnaných v prvých dvoch

oblastiach neustále klesá. Zamestnanosť v treťom sektore – v službách – od roku 2000

rovnako klesá. Vo štvrtom sektore, platenom z daní ostatných troch, zamestnanosť stúpa,

pričom percento pracujúcich pre štát sa už prehuplo cez číslo 17. Napodiv, najrýchlejšie

rastie tzv. šedý priestor – masa ľudí, ktorí sú bez práce, vrátane tých, ktorí si prácu vôbec

nehľadajú. Miera nezamestnanosti sa paradoxne znižuje a napríklad v USA dosahuje 4,9℅,

čo je ideál. Ale pozor, iba tabuľkovo! Bez práce je v najvyspelejšej demokracii sveta

v súčasnosti viac ako 94 miliónov ľudí! Podiel ľudí zúčastnených na práci, včítane tých, ktorí

si prácu aktívne hľadajú, predstavuje v USA 62℅ (tzv. labour participation rate).

V čom teda spočíva dilema vyspelých ekonomík?

Podstata tkvie v transformácii. Pracovná sila sa rozdelila novým spôsobom.Nezamestnanosť

klesá, s radosťou skonštatuje politik. Ale ekonóm nezabudne dodať, že najmä preto, lebo

ľudia opúšťajú pracovný sektor, teda mnohí nezamestnaní vôbec nie sú súčasťou štatistík.

Tradičné hospodárske sektory sú z hľadiska zamestnanosti vyčerpané. Vo svojej histórii

ľudstvo také rozdelenie pracovných síl doposiaľ nezažilo.

Prvý, kto ohlásil „koniec zlatej éry globalizácie“, bola Čína. Údaje z roku 2006 hovoria jasne:

tradičný rast svetového HDP je 3,5℅ a stúpa, rast svetového obchodu 6℅ a klesá. Investície

v zahraničných aktívach sú dnes pod 40℅, pričom v roku 2008 boli nad 50℅. Zjednodušene

povedané, od globalizácie svet vykročil k deglobalizácii a relokalizácii – k rozvoju lokálnych

ekonomík a regiónov. Preto je vzhľadom na prebiehajúcu hlbokú premenu vo vyspelých a

časom aj v rozvojových štátoch príliš krátkozraké hovoriť iba o útlme alebo rozmachu

svetovej hospodárskej krízy.

Čo bude nasledovať alebo ako sa vyvinie piaty sektor, ktorý sa stal v ekonomike zvláštnym

nováčikom, ťažko predpovedať. Niektorí odborníci strašia organizovaným zločinom, ničením,

hrozbou vojen, iní úprimne veria, že sa ujmú čisté myšlienky, ktoré prerastú

do harmonického stavu. Profesor Zelený je zástancom eticky funkčných slobodných trhov,

multikriteriálneho rozhodovania v ľudských a spoločenských systémoch a celosvetového

zdieľania informácií a technológií.

Zodpovedný kapitalizmus

Druhou stranou mince sú situácie v konkrétnych krajinách. Zvýhodňovanie podnikov štátom

(podmienky šité na mieru) či porušovanie základných princípov slobodného trhu (napríklad

drobnotlačou v zmluvách) sú žiaľ čoraz častejším javom. Z regulácie sa stáva intervencia a

slobodný trh sa mení na trh voľný. Kompetentní radšej mlčia o tom, ako zásahy realizované

jednou ekonomikou, ovplyvňujú finančnú situáciu iných krajín.

Ako pozoruhodný príklad rozvoja v regiónoch a následnej expanzie do celého sveta bez

pomoci štátu najlepšie slúži Sústava riadenia Baťa. Nielen svojou vášňou pre podnikanie, ale

morálnym a osobným prístupom nás po desaťročia inšpirujú páni Tomáš a Jan Antonín Baťa:

„Nepodporovat bankrotáře!“

„Musíte opustit dobré, aby jste vybudovali lepší!“

„Banky mají být pařeništěm podnikatelů!“

„Chcete-li vybudovat velký podnik, vybudujte nejprve sebe!“

S budovaním autonómnych miest, ktoré k úspechu a dlhodobému rozvoju nepotrebovali

politikov či podnikavcov, ale Podnikateľa a Pracovníkov, začal už Tomáš Baťa. V súčasnosti

ich v podobe digitálnych miest v najväčšej miere realizuje ázijský kapitalistický tiger – Čínska

ľudová republika.

Tomáš Baťa rovnako položil základy podnikateľskej univerzity, ktorá v súčasnosti funguje

v Kalifornii, pripravuje sa v Miláne a v našom priestore sa osvedčila v Ostrave a v Žiline.

Pán profesor si na záver trochu povzdychol. Na otázky a diskusné poznámky zúčastnených

novinárov reagoval do hĺbky, vecne a s espritom, no nezabudol ani na svoj osobný príbeh –

na skúsenosť malého chlapca „z vesnice bez elektřiny“. V jednej chvíli sa však dôrazne

ohradil proti názoru, že by bol akýmsi veľkým vizionárom – on totiž interpretuje skutočné

fakty, ovšem kto nechce, nemusí súhlasiť s jeho závermi. Veď už Machiavelli dobre

porozumel nedôverčivosti ľudí voči novotám. Dôležitou otázkou ostáva, ako sa zachovajú

budúce generácie.

Symbolicky nám nechal pán profesor Milan Zelený po skončení svojej inšpiratívnej

dvojhodinovej prednášky a diskusie na veľkom plátne rozsvietený nápis:

Nashledanou v lepší době...