Milý Roger!

 „...k nemu prichádzajú ľudia, aby sa poradili. Kde je tajomstvo takého človeka? Zrejme v tom, ako sa správa, čo vyžaruje a vôbec, či prijíma Božieho Ducha do seba...“ započul som pred chvíľou pri raňajkách z televízie Lux, z úst sympatického kazateľa, ktorý akoby sa neustále usmieval. Ten pán pôsobí maximálne pozitívne a vyrovnane. Aj preto som sa rozhodol, že ti napíšem, veď už dlhšiu dobu (približne dva až tri roky a intenzívne najmä od minulého piatku) uvažujem nad tvojou schopnosťou, respektíve neschopnosťou očistiť vlastné srdce. Ak dovolíš, objasním to otvorene, úprimne a s Božou pomocou.

 

Give peace a chance

 

Mama mi nedávno vravela, že u teba strávila niekoľko dlhých hodín, počas ktorých si rozoberal a rekapituloval moje hriechy a prehrešky z minulosti. Tiež si ma vraj k sebe pozval na piatkovú návštevu, lebo by si mi zaokrúhlene po piatich rokoch rád poskytol rady a dohovoril o zodpovednosti, pravda aj mnoho iného. Ako sa Viera úsmevne vyjadrila, prepustil si ju až nadránom, toľko ti toho ležalo a ďalej leží na žalúdku. Dokonca si jej sľúbil, že na mňa budeš mierny, necháš ma rozprávať, respektíve vyjadriť sa, teda brániť sa. Na programe dňa budú približne tieto reálie: predaj bytu a domu, nedokončená vysoká škola, nezvládnutý alkohol, staré či nové dlhy, nedodržané sľuby, nesprávni kamaráti, bývalé frajerky, vyhodený vianočný stromček, zničené plagáty, švédsko – bratislavsko – košická predajňa Thule nosičov a strešných boxov a telefonát šéfa Milana Kousala k tebe domov plus vaša slávna návšteva s ujom Pištom u mňa doma a veľa veľa iných zábavných historiek z ľudského života...

Snáď k Thule by som podotkol, že si na mňa namiesto toho obviňovania, vlastne mohol byť celkom hrdý. Totiž na jeseň roku 2010, po takmer deviatich mesiacoch práce pre firmu MK Technology, kde som mal ako predajca na starosti obsluhu zákazníkov a komplexné poradenstvo, prácu s pokladňou a vkladanie tržieb do banky, príjem a výdaj drahého tovaru, vybavovanie náročných reklamácií, montáž nosičov na obyčajné aj luxusné vozidlá, telefonické objednávky, upratovanie na predajni či leštenie boxov, a to väčšinou úplne sám, pretože iba niektoré piatky sme robili spolu s kolegyňou Beátou, som sa dokázal vzoprieť šéfovi pre správnu vec, hoci zo mňa chcel urobiť vedúceho predajne, a tak by som nemal minimálnu mzdu, ale celkom slušný plat. Spomínaš si? Lenže Beba, ktorá vychovávala deti a externe študovala v Prešove, by o tie peniaze prišla. To bol hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol počas víkendu nepracovať a zatajovať sa, čo si ma tak bravúrne naučil práve ty.

(Apropo, pán paranoidný šialenec Milan Kousal nás nútil predávať nátlakovo, doslova chcel, aby sme manipulovali zákazníkov, v Tescu nás tiež nechával sledovať cez kamery a neustále kontroloval cez telefón, ale tržby aj tak klesali, ľudia časom chodili najmä pre rady a kúpili si tovar oveľa lacnejšie cez internet.) Ale keby si vtedy mal srdce na správnom mieste, tak by si toho nafúkaného blaváckeho pajáca poslal ihneď do teplých krajín a nerobil poplach aj spolu s tvojím Superpištom, ktorého som teraz v piatok večer stretol pred Billou aj s Erikou a hoci som dva metre od nich zastal a chcel ich pozdraviť, on sa iba rozčuľoval a bliakal na pol parkoviska kvôli bločku a pivu a ani si ma nevšimol. Veď hnev zaslepí a kruto ovládne našu myseľ. Chtiac – nechtiac, tento príklad s inak bezvýznamným Thule mi trošku pripomína pasáž z tvojho listu:

„Keď som k vám na druhý deň prišiel, doslovne som Vás informoval, čo mi povedala a ako hnusne sa ku mne chovala. Tesne po tom zazvonil telefón a volala Vám tá úradníčka a dokonca ona na mňa sa Vám sťažovala. No to, čo som vtedy počul od Vás – ako ste sa jej začal podlizovať a za mňa ospravedlňovať, že vy dobre viete, aký som ja konfliktný a vrchol bol, že ste jej do telefónu povedal, že o informácii, o ktorú som ju ja žiadal, ste Vy vôbec nevedel,“ a to v zmysle, že podobne ako teba tvoj otec, aj ty si mňa neraz pred inými alebo kvôli iným zhodil či znemožnil, prípadne mi dával za príklad takých ľudí ako je Maroš Andrejčík a zvonár Róbert Farkaš, pričom obaja sú to psychopati a násilníci, ten druhý dokonca viacnásobne súdený, za ublíženie na zdraví a napadnutie napr. sestričky v nemocnici. Ale netreba to do podrobností rozoberať, proste podstata tkvie v tom, že mi dlhoročne alebo celoživotne nedôveruješ a zasadol si si na mňa. Chápem, že sa pred tebou neobhájim, rovnako, ako si sa ty neobhájil a nevyvinil pred naším drahým rodinným sadistom a pedofilom, ha ha.

Ale čuduj sa svete, nevadí! Verím v odpustenie a modlím sa za pokoj. Snáď ťa potešila knižka Medzi Slovákmi, ktorú som ti doručil na narodeniny a dúfam, že ti neukradli spred dverí tašku s oblečením, Kornelom Földvárim, čajom, šampónom a gumičkami do vlasov, ktorú som ti prichystal na deň otcov. Prosím, prijmi moje dary ako prejav dobrej vôle a pokusu o (z)mier...  

 

Konečne dám na tvoju radu, že treba otvorene vyjadriť svoje pocity a názory a začnem od konca. Ver mi, že som sa nezbláznil.

Keď sa pozerám na svoj minulý život, najmä do tridsiatky, no občas aj dnešný, všímam si hnev a skryté zúfalstvo. To zlo pramení z ľudského srdca –  ak je prázdne, je aj hľadajúce. Nikomu som to takto nepovedal, ale na vlastnej koži som zažil, že nestačí verklíkovať, zariekavať, mrnčať ani utešovať, a horšie je, že nestačí ani odmietnuť nafúkanosť a nesvojprávnosť, dokonca nestačí prestať piť, ani sa polepšiť.

Ak chceš urobiť, zažiť a dosiahnuť znovuzrodenie, musíš umrieť. To značí v prvom rade si uvedomiť, oľutovať a snažiť sa neopakovať svoje hriechy. Hneď v ďalšom kroku musíš úplne skončiť so starým životom, pretože ťa čaká omnoho lepší – bez starých názorov, myšlienok, súdov a nedorozumení. Siedmy krok – zatiaľ najťažší – je vedome odpustiť. Konkrétne a opakovane precítiť to, na koho a kvôli čomu sa hneváš (platí to aj o tých, ktorí už nie sú medzi nami) a nahlas to povedať: Odpúšťam ti, priateľ môj, žena moja, mama moja... pretože oni nevedia, čo činia. To povedal Ježiš Kristus a ja potvrdzujem, že je to pravda. Teda musí umrieť tvoj doterajší život a všetko okolo neho. Napokon musíš odpustiť SEBE. To ťa vôbec neprivedie do kláštora, práve naopak.

Až vtedy si súcitne uvedomíš, ako veľmi trpel Boží Syn na našej zemi, precítiš, ako ho zabíjame našimi škaredými slovami a sebeckými myšlienkami, pochopíš, že sa vôbec neštítime odporných činov a najohavnejšieho zla, aké by nevymyslel ani Stephen King. To vôbec nie je ono! Kristus povedal: Staňte sa takými ako som ja! Otec môj, ak sa chceš niečo dozvedieť o milujúcom a láskavom prístupe nebeského Otca, odlož si tento list, pretože ku tebe priletel z lásky a raz ti veľmi pomôže.

Apropo, k umeniu byť duševne aj telesne znova ako mladík plný elánu a energie, niekedy stačí trocha cvičiť, nejesť a meditovať. Ja som si koncom júna 2017 vyskúšal 4 dni, prvé tri len voda, cca 4,5 litrov denne, plus čajík na pečeň, na štvrtý deň malý citrónik a strúčik cesnaku, na piaty kašu na rozbehnutie trávenia. Potil som sa v posteli a dával si horúco - ľadové sprchy. A činky, drepy, brušáky, kliky, beh, mal som veľa energie. Od stredy do nedele. Preverí to tvoju vôľu a v pondelok sa budeš mať úžasne, ako nikdy predtým. Pacienti sa pod vplyvom klasickej medicíny musia dookola liečiť, liekovať a lekárovať, nenapadne im, že sa stačí uzdraviť. A nezabíjať sa potravou a ohnivou vodou. Čoskoro dám týždenný pôst, to zničí infekcie a na budúci rok 40 dní, lebo u nás ty, mama, dedko aj babka mali rakov a ja ich s Božou pomocou rozomeliem do posledného klepeta.

Odpusť, že ťa tu toľko zdržujem od bežného života, ale bez ohľadu na to, či sa budeš hnevať alebo popremýšľaš, poviem ti ešte jednu osobnú súvislosť.

Hnevám sa. Hnevám sa preto, lebo si sa z rôznych (svetských a sebeckých) dôvodov rozhodol znenávidieť náš vzťah. Hnevám sa, lebo si si Pána Boha pretvoril na obrazy a sošky, pred ktorými odriekavaš mantry a klaniaš sa im, hoci akože iba robíš srandičky. Hnevám sa, pretože si POKRYTEC a nemáš ani najmenšiu snahu odstrániť brvno z vlastného oka. Musím ti to konečne povedať a viem, že sa ťa to dotkne, alebo sa spočiatku urazíš, ale čítaj prosím pozorne až do konca, pretože pred Pravdou sa už nemôžeš dlho skrývať. A cítim, že zo všetkého najviac trpíš kvôli svojej pripútanosti na mňa.

 

Vďaka Bohu, ja už nie som tým Tomášom, ktorému smieš dávať facku za trojku z dejepisu, teda za to, že ti kvôli trojke z dejepisu zo strachu klamal a schovával žiacku knižku v skrini. Práve preto, že Ťa mám rád, nemôžem inak a musím ti pripomenúť, že som mal vďaka tvojej komplikovanej a nervóznej povahe a svojským metódam výchovy veľmi zaujímavé, priam neopakovateľné detstvo:

– ako žiak základnej školy som sa napríklad pokakal na chodbe pred našimi dverami po tom, ako mi ani viacerí susedia neotvorili a ocko bol vieme u koho hrať karty a popíjať vínko (svoje hovienka som vložil na medziposchodí do kvetináčov pani susedy, na to asi nikdy nezabudnem);

– tvoja obézna milenka Jarka, s ktorou ste sa na mňa tlačili počas súlože na francúzskej posteli, ale aspoň si jej prízvukoval, nech vzdychá tichšie;

– počas tercie na gymnáziu som už nosil domov ozaj ťažké nákupy z blšáku podľa tvojich zoznamov, iba raz som s nimi prišiel naspäť do školy, lebo sme mali poobede fyziku s triednou Horkavou a keď to uvidela a dozvedela sa o čo ide, povedala, že ešte raz a udá ťa sociálke, tých si ale mal vždy na háku;

– ako som niekedy jedlo z taniera (najmä mozoček) vyhadzoval z okna  v spálni, lebo som sa ti bál povedať, ako strašne sa mi hnusí to jesť;

– už od 7. roku si mi púšťal horory a krváky, prvý, na ktorý si spomínam bol Votrelec, nechal si ma pred telkou v obývačke alebo aj v byte samého a ja som len plakal a plakal;

– prečo si ma počas mnohých rokov, keď sme vedľa seba líhavali na posteli zvanej „letisko“, objímal pred televízorom spôsobom, že si mi ruku zasunul pod tepláky, nehovorím, že si ma obchytkával, Božechráň, ale prinajmenšom to bolo divné;

– do riti bohovej matkinej kristovej!!! počúval som celé dospievanie takéto skvostné nadávky z tvojich úst, až som časom nadobudol mylný dojem, že sa na Pána Boha hneváš, teda že v neho veríš;

– a mnoho ďalších vecí (kradnutie rožkov, zatajovanie sa, klamstvá, podvod s DVDčkami) a metód, ktoré nie sú nielen prospešné, ale ani mysliteľné pri správnej či zodpovednej výchove potomkov, skôr by sa hodili do filmu Pán Prílivu s Nickom Nolteom, ktorý povedal svojej matke, že mala vychovávať kobry, a nie deti. To, ako by ma vychovala výlučne moja mama, sa už našťastie nedozvieme. Takže darmo budeš lamentovať, že si sa o mňa nemal súdiť a mal si ma nechať napospas osudu, alebo budeš pripisovať na môj účet, že si sa znovu neoženil a obetoval mi najlepšie roky svojho života, pretože prečo si si nevzal tetu Tamaru? Lebo s popolníkom sa nebozkávaš? Alebo skôr preto, že si nebol ochotný niekomu sa prispôsobovať, ako si mi sám povedal? Vysávať si naučil synátora, dlhú dobu aj bez vysávača, s tým kolieskom som chodil kľačiac po byte ako nejaký otrok, prepáč, ale bolo to tak;

– perlička je, že keď som mal asi 14 rokov, tak som ti niečo negatívne povedal na margo peňazí v Móde Raj, ešte predtým, ako sme o úspory prišli. Zahriakol si ma v dedovom štýle, ale tiež sme si naďalej uťahovali opasky, aby si zarobené a ušetrené peniažky venoval zeleninárovi Frunimu. Len pekne šetri krvopotne ďalej, nech máš virtuálne úspory v J&T a iných bankách, ktoré nikdy nikomu šťastie ani nič dobré neprinesú. Trpíš proste neprekonaným finančným komplexom, ktorý ťa priviedol až k tomu, aby si odo mňa často drankal drobné, počas obdobia, keď som ťa navštevoval: Doložíš, synak?

Predstav si, že v živote nejde o živobytie, ale o Božiu milosť a večný život! Neveríš? Ježiš jasne povedal: Keď budete dobre činiť tým, ktorí vám dobre činia, čo je to za milosť? A keď budete požičiavať tým, o ktorých dúfate, že vám vrátia, čo je to za milosť? Ale milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre a požičiavajte, nič neočakávajúc za to, a vaša odplata bude hojná a budete synovia Najvyššieho, lebo On je dobrotivý aj k nevďačným a zlým. Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec.

 

Ubezpečujem ťa, že tento list/súlistie som písal pri plnom vedomí, po dlhom zvažovaní a na základe pravdivých skutočností a vnútorných pocitov. Ak si čo i len v kútiku duše myslíš, že nad tým Pán Boh alebo ktokoľvek z nás len tak mávne rukou a všetko pôjde ďalej v starých koľajách, mýliš sa. Nečakám zázraky zo dňa na deň, ak to tak nezariadi Ten zhora. Ale potrebuješ nutne zmeniť svoj život, nie môj. A musí to byť od základov, ak túžiš žiť v mieri a porozumení so sebou samým. Lebo v opačnom prípade nie je prognóza ružová – na nenávisť, hnev a neodpustenie sa umiera, zatvára do blázinca a zbavuje svojprávnosti.

 

Think about it!

 

Večná a nekonečná láska, z ktorej pochádzame a kam sa máme vrátiť, je Boh, ktorý nás stvoril na svoj obraz a my ho na smrť znetvorujeme. Od detstva nás všetci učia, ako sa musíme naučiť prehrávať, a tým v nás zabijú túžbu zvíťaziť – vo vzácnych knihách nájdeš tisíce múdrych rád a ponaučení. Za mnohé z nich by som dal aj vlastný život.

Vyskúšaj to – vnútornú slobodu ani radosť ti nikto vziať nemôže. GOOD GOD ťa neopustí a čaká na tvoje slobodné rozhodnutie. A na záver ťa pokorne prosím, skús zahasiť tú cigaretu, lebo zatiaľ zruinovala každého...

Dúfam, že ti pomôže toto čisté víno a chlieb – Božie slovo. Zadarmo som dostal, zadarmo dávam. Rob to isté, podávaj iným hriešnikom. Lebo v Novom zákone, v duchovnej literatúre, v apokryfných a gnostických textoch nie je takmer nič myslené v hmotnom význame. Preto z toho vzniká veľa nešťastia a nepochopenia. Človek je z podstaty duchovná bytosť uväznená v takmer zvieracom prírodnom tele.

Ja však nikoho nesúdim. Dnes som ti iba napísal úprimnú a stručnú interpretáciu jediného výroku: Zapri sám seba, vezmi svoj kríž a nasleduj ma! 

 

Veľa šťastia a pohody, otče! Sme bytosti, ktoré dokážu pretvárať svet. Ale musia začať od seba.

 

Len malú ukážku toho, ako ma život nakopal, aby som sa narovnal – do 30-ky som stihol prísť o všetko – majetok, zdravie, zuby, rozum, vášeň. Ale potom s Hadym som sa konečne rozišiel a vykašľal sa na hromadu až horu rečí, ohovárania, urážok a nepochopenia, a to hlavne od tých, ktorí by sa najviac potrebovali liečiť alebo vyrovnať sa s minulosťou – preto Ti hovorím nesúď, aby si nebol súdený.

P.S. (Poznaj sám seba...)

 

Poznal som človeka, ktorý si plnil svoje sny. Dňa 20.7.2018 napísal na facebook (profil má ako Ján Faby aj s množstvom fotiek z pracovných ciest po západnej Európe): Mne sa pred dvomi týždňami snívalo, že som prišiel do Stockholmu za Tomasom Tranströmerom a odovzdal mu vlastný rukopis básní... keď som si na ten sen náhodou o dva dni spomenul, hneď som išiel kúpiť český preklad jeho poézie do Popradu (V KE aj na nete bol vypredaný), a o pár dní na to mi „z ničoho nič“ ponúkli úžasnú prácu na rok vo Švédsku. A tak si dnes vravím – potom nesnívaj alebo nepíš poéziu... Moja zbierka básní a aforizmov vyjde na jeseň pod názvom Smäd pána Chagalla. VĎAKA BOHU. A práve som na lúke pod Bankovom stretol líštičku. Asi desať sekúnd sme na seba pozerali, kým sa jeden z nás nerozbehol do lesa (ale ja som to veru nebol:-)

 

 

Dear Genitor, ty si vždy miloval USA and Great Britain, len sa ti lenilo učiť sa a z anglického jazyka si si naštudoval maximálne názvy bluesových kapiel či filmov. Dovoľ, aby som ťa na záver naučil zopár slov:

 

FIRESIDE – domáci krb, rodina, neformálny vzťah, teplo domova. To som  nepoznal ani v mojom rodnom jazyku.

RESPECT značí rešpekt, rešpektovať, zachovávať, uznávať, vážnosť, vzťah, ctiť si, brať ohľad, detail, zrak, črta, stránka, nechať robiť, úctivosť, aspekt, obdivovať,

RESPECT FOR PERSONS je ohýbanie chrbtice (aké symbolické!), prenesene tiež ohýbanie chrbtovej kosti a ustupovanie niekomu,

RESPECTABILITY zasa znamená slušnosť, poriadnosť, váženosť, bezúhonnosť, poctivosť, čestnosť a noblesu.  

Hudbu, literatúru, politiku alebo hoci aj korytnačku Lilu a vôbec všetky nádherné a cenné spomienky z nášho spoločného života azda po rokoch preberieme osobne, ak ešte bude platiť pozvanie koncom roka, keď sa vrátim zo Švédskeho kráľovstva. Po decéniu tam nejdem míňať, ale zarábať... 2100 SEK denne na začiatok nie je na zahodenie, čo povieš?

 

Pochopil som však, že môj čas nie sú peniaze, ale písmená. Trčia všade naokolo a slová sa musia zožať v pravej chvíli. Vtedy človeka nasycuje pocit, že aspoň niektoré z príbehov neostanú ležať úhorom, ale vyklíčia a rozkvitnú...

Tak ahojček.

Tvoj syn Tomáš

P.S. Dve najlepšie odpovede na tvoju večnú otázku: „Veď pre koho to všetko robím, hmmm?“ sú: 

– pre svoju SEBAĽÚTOSŤ

– a pre vlastnú PÝCHU.

POSTSCRIPTS

 

Franz Kafka, List otcovi, 1919, úryvok

 

Je pravda, že matka bola ku mne nesmierne dobrá, ale podľa mňa to všetko vyplývalo zo vzťahu k Tebe, teda nie z dobrého vzťahu. Matka nevdojak mala úlohu honca na poľovačke. Keby ma aj Tvoja výchova v nejakom nepravdepodobnom prípade bola mohla postaviť na nohy tým, že vo mne prebúdzala truc, odpor alebo dokonca nenávisť, matka to zase vyrovnala dobrotou, rozumnou rečou (vo virvare detstva znamenala stelesnenú rozumnosť) a príhovorom, čo ma zase vohnalo do Tvojho kruhu, z ktorého by som ináč možno bol unikol nielen v svoj, ale aj v Tvoj prospeh. Alebo to bolo tak, že nedošlo k skutočnému zmiereniu, že ma matka pred Tebou len potajomky chránila, potajomky mi niečo podstrčila alebo dovolila, a potom som pre Teba zase bol pochybným stvorením, podvodníkom, previnilcom, ktorý sa pre svoju bezvýznamnosť môže len tajnými cestičkami dostať k tomu, čo pokladá za svoje právo. Prirodzene, že som si potom zvykol na týchto cestách hľadať aj to, na čo som ani podľa vlastnej mienky nemal právo. Tým vo mne zase narastalo vedomie viny.

 

Pravda je aj to, že si ma sotvakedy naozaj zbil. Pre mňa však bolo takmer horšie, keď si sa rozkričal a od hnevu očervenel v tvári, keď si si rýchlo odopol traky a potom ich nechal pripravené na operadle stoličky. Je to tak, ako keď majú niekoho obesiť. Ak ho naozaj obesia, umrie a je po všetkom. Ale ak musí prežívať všetky prípravy na obesenie a až keď mu slučka visí pred tvárou, dozvie sa, že ho omilostili, môže tým trpieť po celý život. Okrem toho zase vo mne narastal len veľký pocit viny z toho množstva prípadov, keď si mi jasne dával najavo, že si zaslúžim výprask, ale z Tvojej milosti som mu tesne unikol. Zo všetkých strán som sa cítil voči Tebe vinný.

 

Odjakživa si mi vyčítal (a síce priamo mne alebo pred inými, lebo si nemal pochopenie, aké je to pokorujúce, a vždy si verejne hovoril o záležitostiach svojich detí), že vďaka Tvojej práci žijem bez akéhokoľvek nedostatku v pokoji, teple a hojnosti. Spomínam si na poznámky, ktoré sa mi priam vryli do mozgu, napríklad: „Keď som mal sedem rokov, už som musel s károu chodiť po dedinách.“ „Všetci sme museli spávať v jednej miestnosti.“ Boli sme šťastní, keď sme mali zemiaky.“ „V zime som nemal teplé šatstvo, a preto mi celé roky ostali na nohách otvorené rany.“

 

Také reči mohli byť za iných okolností výborným výchovným prostriedkom, mohli ma povzbudiť a posilniť pri prekonávaní rovnakých trápení a bied, aké zažil otec. Ale to si Ty vôbec nechcel, situácia sa v dôsledku Tvojej námahy celkom zmenila, nebola možnosť vyznamenať sa takým spôsobom, ako si to spravil Ty... Hoci si k tomu na jednej strane lákal príkladom, rozprávaním a zahanbovaním, na druhej strane si to čo najprísnejšie zakazoval.

 

Časť druhá

 

Ahoj oci, včera (31.7.2018) sme boli s mamou v barčianskom parku, kam chodíme pravidelne behať, cvičiť alebo aspoň kŕmiť milé kačičky a vznešené labute. A tak sme sa spoločne rozhodli, že ti môj prvý list pošleme z pošty 17 v Barci. Ale pravdupovediac, my o tebe celkovo rozprávame a spomíname ťa veľmi málo, tobôž aby sme ťa ohovárali, alebo pre teba chystali nejaké nemilé prekvapenia alebo román na pokračovanie.

Za ostatné tri roky sme spoločne precestovali krížom-krážom celé Slovensko, spoznávali hory, ľudí, pamiatky, zvieratá, seba navzájom a najmä svoje vnútro – najväčší, a najmenej prebádaný Boží dar. Preto ti ešte chcem povedať, že aj ty sa k nám môžeš kedykoľvek v budúcnosti pridať, určite by sme vymysleli niečo zaujímavé, čo by nás všetkých bavilo a spojilo, nemusí to byť výstup na štíty. Napríklad nejaký koncert, hoci aj v zahraničí (Gary Moorea som síce zanedbal, ale Austrálčan Tommy bol skvelý nápad, však? Občas hráva aj s Claptonom, veď práve Slowhand o ňom povedal, že je najlepší na svete...).

 

Mame si spomínal, že ti u nás nedávno niekto neotvoril a čuduj sa svete, bol som to ja. Netušil som, že ti mama volala, alebo že sa sem chystáš. V našom aj vedľašom vchode máme fakt dosť drsných grázlov, agresorov a nebezpečných ožranov aj bitkárov, okrem toho, síce už dávnejšie, ale mal som vážny problém s človekom, ktorý sa mi prišiel vyhrážať a bol to typ chlapa so sekerou a motorovou pílou. Riešil som to na polícii, aj inými cestami a dúfal som, že problém je pasé. Lenže keď som pri tvojej návšteve po niekoľkých minútach (mal som na ušiach slúchadlá) rozpoznal, že mi vlsatne niekto silno a neprestajne klope, takmer búcha do dverí, trochu som sa zľakol a ku dverám som prišiel naozaj vo veľmi zlej nálade a tiež s najúčinnejším nemeckým slzným plynom. Pozriem do priezoru a koho tam nevidím? Roger! A na 99 percent neprišiel v mieri, ale s batôžtekom sarkastickým poznámok, osočovania a výčitiek. Buďme radi, že mi bolo dosť zle a v sekunde som sa rozhodol, že ti neotvorím. Ver mi, že si mohol dopadnúť horšie, ako by si čakal. A ja takisto.

 

Moja psychiatrička mi 1. júla 2015 pomohla začať abstinovať (na rok a 9 mesiacov) , lenže potom pri jednom incidente, keď som odniekiaľ musel utiecť ponad ostnatý drôt (vidíš, a to máme demokraciu), som zlyhal a začal znova. Tak mi poradila, nech spontánne napíšem o tom, čo ma ťaží, napríklad aj o rodine, otcovi a podobne. Tu je malá ukážka spred roka. Posúď sám, akú silu majú slová a ako sa nimi dá blížnemu zaťať do chrbta (vetdy som mal v pláne ten list poslať Ďurimu, Katke, Pištovi a potom si niesť následky, neviem, čo ma to pochytilo):

 

...asi až smrť vás odblázni, odkľaje a odslobodí. Vraveli ste, aby som Vám nepísal, možno by som vôbec nepísal, keby som tu nebol. Nebol by tu ani váš otec, ani prababka Júlia, neboli by tu rody ani kmene, nebola by tu láska ani smiech, nebol by tu Boh, ani jeho Syn. Ale príkazy a strach sú tá najnepresvedčivejšia škola plná krutých učiteľov.

Mnohí otcovia deti mlátia a budú rozmačkaní karmou alebo svedomím na prach. To ovšem nie je Váš prípad. Vy nie ste nevedomý prepitý hlupáčik, tobôž nie literárna antihmota alebo hudobné poleno. Sám dobre viete, aký úžasný máte rečnícky dar, ako geniálne dokážete obžalovať iných a neoblomne obhajovať seba. Ako si proti každému niečo nájdete. Aké paradoxné. Práve Vy, ktorý ste sa vzopreli zlu a obetovali slobodu, dlhé roky sa správate ako Veľký Brat. Sliedite, pozorujete, ohovárate, zatiahli ste syna do zosnovania nechutného podvodu na svojho najlepšieho kamaráta, zatajujete sa a bez hanby skladáte telefón, žijete vo zvrátených bludoch, polopravdách a duševnej rozpoltenosti, zmierili ste sa s nenávisťou voči staršiemu bratovi a s krutým mlčaním a tvrdosťou v srdci ste sa od blížnych odvrátili. Vyčítate dávne previnenia statočnej dcére na druhom konci sveta, očierňujete vlastných priateľov (Tomáš, ktorého nazývate guľomet, Apuci, čo je pod papučou, Jendo, ktorý chlastá veľa pálenky), namiesto toho, aby ste im výhrady povedali do očí. Po svojom jedinom synovi, teda po mne, ste nielenže kedysi šmarili sklenenú fľašku Eiffelovky (veru, zistili ste, že s návštevou z Dobšinej z nej vypil medovinu, hoci predtým vám ju sám kúpil), ale hlavne pravidelne a bez zábran synovi výsmešne opakujete, že sa mu jeho správanie vráti na jeho deťoch, teda na Vašich vnukoch, čoho svedkom zrejme už Vy nebudete.

Štefan, Vy ste tá najsmiešnejšia figúrka a súčasne najcynickejšia obluda, akú som skutočne nikdy v živote nechcel stretnúť. Vaše debilné sošky Vám padajú z poličiek na hlavu a Vy iba zaklínate, keď hľadáte diaľkový ovládač: Bohamáriu! Bazmeg! Nervy moje! Ktovie, či preklínate svoje niktošstvo, svoju skúposť a malosť alebo svoju nemohúcnosť a vlastný bezradný, zbabraný a poloprázdny život v osamelej ľahostajnosti. Avšak nad takým zaprdeným požieračom mozočkov a kočoniny, by si nikto nemal lámať hlavu. Cesty Pánove sú však nevyspytateľné.

Zbohom a amen...

 

Doručené: MUDr. Adriana Smiešková

Veru, sme na konci, milý tato. Kedysi si ma učil písať reprodukcie, ale básne, aforizmy, poviedky, eseje, reportáže alebo listy už viem tvoriť sám. Venujem Ti Kovbojskú slávnosť a Priesmyk maurských vzdychov – novelu, ktorú som naťukal ako dvadsaťročný, v pôvodnom znení, bez úprav a zásahov. Nemá takmer žiadnu literárnu hodnotu, ale nájdeš v nej okrem iných aj scénku, ako psychiater Zoltán Halál (MUDr. Pali Kraus) privíta Rogera v ordinácii a spoločne vyšetrujú pacienta. Tiež sú v nej obsiahnuté korene môjho alkoholizmu a pokusu o samovraždu. No uznaj – študoval som na univerzite, ktorú som v hĺbke srdca nenávidel, býval som s otcom, ktorý mi vôbec nerozumel, s Pánom Bohom ma nikto nezoznámil a v podstate nič v „dospelom“ živote mi nedávalo skutočný zmysel. Ale písal som. S tým som začal v roku 1999, kedy vznikla prvá básnička Slnečná nádej, a neprestal dodnes. Respektíve začiatky boli ešte skôr – od útleho detstva som rozprával babke vtipné veršíky:

5.2.1988

príde auto a odvezie nás

na cintorín, vyhrabem prababku, čo taťuľko tak

za ňou plače.

taťuľko bude rád,

všeličo jej nakúpi

a bude hrať...

 

27.6.1988

Tomáško, dobre že si sa

nenarodil v Číne,

majú tam ťažké písmo...

Dobre že som sa

nenarodil v písme?

 

11.4.1988

lietadlo letelo tak krivo,

že si udrelo hlavu o kameň a potom sa zabilo –

spadlo do mora 

 

Toľká škoda, že nechceš prekročiť tieň minulosti. Určite, na betón by si to dokázal! Ak tak neurobíš, ostaneš žiť ako doživotný väzeň v nepokojnej mysli. Za mrežami zbytočných obáv. V spoločnosti posmešnej bezmoci. Roky čumiac na vlastného kata – strach zo smrti. Alebo zo života? Pokús sa prosím zmieriť s Bratom, odpustiť Synovi a milovať Seba samého... NAVŽDY SPOLU! 

 

Forever stick together

(Letter to my step sister Katarina Podolinska)

 

ME

 

My interparance accounted for my unhappiness. Unfortunatelly, the alcohol became a medice for me so that golden tequila, bloody wine, egg-nog and gallons of beer used to act on my problems at once. Invisible devil was destroying me, but I loved him so much. Surely, it isn´t good acquittance. Make sense (ad up), but I thought I didn´t have to answer to anybody for anything. To make a long story short – dead end street.

But very jeopardous and treacherous. I was asking for troubles, bothers, cruxes, trepidation and ravels but at the same time I backed away from problems – debts, ruined relationships, lies,... Not long ago God made me see sense. I don´t believe man was born a sinner. Results are worth the effort. Finaly I don´t look like a tipsy toad.

 

DAD

 

How shall I go about it? Unkind remarks, not conversation but bombing raid, every visit like torture, his eyes – destroying angels, behavior similar to rabid dog or screaming parrot. My failures were victor´s palms for him. He derisively said: „Shortly you can go to the cemetery piss on my grave, sweet sonny.“ I have undertood how could felt his sweetheart when instead of kiss told her: I don´t intend to kissing with ashtray...

I am sure that real roots of evil in our family reach for cruel grandfather or other ancestors (great-grandmother Julia)  – I was entitled fucking pig just because I had opined (put forward my views) and stood up for my father and took his side (he was named piece of rat). We found it no purpose to confront grandfather, because his egoism couldn´t accept our endeavor – simple protest against his selfishness and snappishness. Then he suddenly passed away in hospital but he cursed us.

 

THE END

 

The life is too short for untrue story. But violence, quarrels, aggression, boiling anger, fear, nightmares, lazing, kaif – it wants to take you a trip around the hell. Nowadays I am writing a novel about broken family – Forever stick together! (my daddy´s slogan for my childhood). Good title for a book about loneliness, isn´t it?

 

Thank you for taking the time to read my letter. Leastways I could hope that it thrive in body and soul – especially on me and my father...I just must strive for it!

 

Yours sincerely,

Tomi Q Kvic