Na pive ich spoznáte podľa coly...*

Vaša excelencia, vážený pán prezident! Som rektorom univerzity. Nechcem Vám uberať z krátkosti času. Želám Vám, aby ste sa u nás cítili dobre a odovzdávam Vám slovo...

Môj príbeh sa nerodil šťastne. Vyštudoval som elektrotechniku, lenže keď mi dala dcéra do ruky šraubovák so slovami – ocko, odmontuj prosím z okna klimatizáciu – na chvíľu som mal pocit, že bezpečnosť Spojených štátov bude ohrozená. Skrutky som nenašiel, zrejme tam ani žiadne neboli. Keď ako som pootvoril okno smerom nahor, klimatizácia sa vybrala opačným smerom - na Manhattan. Bleskovo som ju zachytil za elektrický kábel, ktorý mi spálil mi dlaň. Napriek všetkej snahe som nezastavil jej nečakaný pád zo šiesteho poschodia.  Hlavy na ulici našťastie ostali celé, inak sa môj pobyt v USA mohol predĺžiť až do dnes. Kovový výdobytok modernej doby ukončil svoj život na nádvorí! Ďakoval som a srdce mi búšilo. Natálka, úloha splnená! Klíma je už vynesená na ulicu... Potom mi domov poslali šek... 

...zaznelo s dávkou humoru na úvod vystúpenia hlavy štátu, Andreja Kisku. Vysokoškolákom z piatich fakúlt sa prihovoril neformálne, v prívetivom duchu. V aule Lekárskej Fakulty UPJŠ v Košiciach prezradil pán prezident zaujímavosti zo svojho súkromia a s publikom diskutoval otvorene, so šarmom jemu vlastným.

Dvadsaťsedem, júesej. Jedno dieťa na svete, druhé na ceste. Náročné robotnícke profesie, sto hodín týždenne, päť ľudí na izbe, dva roky švábov. Košeľa, v ktorej drhol podlahy, mu na pamiatku visí v šatníku. Na výročie pred tromi rokmi si ju obliekol, ale zďaleka nielen preto nezabudne na ťažké začiatky. Po vysokej mal veľké plány, svet sa mu však obracal chrbtom.

Stokrát som padol, kým som uspel! Za každým viditeľným úspechom je nespočetne veľa prehier. Nesmiete sa báť! Buďte sami sebou! Nezľaknite sa výziev a neodmietajte zmenu! Do projektu Dobrého anjela som spočiatku investoval milión eur zo svojho podnikania – pre rodiny, do ktorých zákerne vstúpila rakovina. Chodil som po nemocniciach, videl som mnoho bolesti a utrpenia. V rukách mi umrelo dievča, žiačka z Popradu. Za desať rokov sme pomohli prerozdeliť viac ako tridsať miliónov a pol milióna som vložil do projektu modernej nemocnice, ktorá však kvôli kríze ostala iba na papieri.

Snaží sa byť prezidentom nás všetkých. A či je za posilnenie právomocí prezidenta? Ani nie. Prezident musí svojou autoritou, silou vlastnej osobnosti a odvahou upozorňovať, vyjednávať, zlepšovať, čo sa dá. Počúva, aké problémy majú budúci lekári, vidí ich protesty, čudnú zmluvu s košickou fakultnou nemocnicou. Môže sľúbiť, že to preberie s ministrom a vhodným spôsobom dá vedieť výsledok.

Chápem, viacerí z vás sú sklamaní z výsledkov parlamentných volieb. Slovensko nie je fašistické! Je to vzdor, čo núti ľudí takto rozhodnúť. Študujete právo, filozofiu, prírodné vedy... Prirodzene sa bojíte, či budete mať doma náležité uplatnenie. Môj synovec, ktorý vyštudoval politológiu, si urobil aj fakultu ekonómie. Neberte to ako návod. Bojujte za svoje sny. Zavolajte mi, keby ste potrebovali poradiť. Ak túžite niečo skutočne zmeniť. Kráčajte vlastnou cestou. Priznávam, ani ja nerozumiem veciam proti zdravému rozumu. Študentov práva je u nás viac ako fungujúcich právnikov, päťročná koncipientská prax sa vykonáva za minimálnu mzdu, externí doktorandi ledva vyžijú. Platy učiteľov, bieda nemocníc, temné súdnictvo, vyhorenie občanov a iné závažné otázky. Poviem vám úprimne – tridsať percent vysokých škôl by sme mohli okamžite zavrieť a nič by sa nestalo!

"Milí študenti, ak raz odídete, nezabudnite sa vrátiť. Slovensko vás potrebuje. Aj vďaka vám sme krásna a skvelá krajina. Ďakujem."

* Prezidentov výrok bol adresovaný ochrankárom, ktorých sa ako jediný ústavný činiteľ nemôže vzdať. Neustále a všade ho doprevádzajú, pričom sú už akoby súčasťou jeho rodiny. Pán Kiska tejto téme na záver venoval niekoľko vtipných príbehov a vyjadril ochranke veľké poďakovanie.